Ako káva mení naše životy…
Od posledného článku sa veľa zmenilo. Na dlhšiu dobu som sa odmlčal, ale nie preto, že som oddychoval, práve naopak… začínam si plniť svoj veľký sen – mať svoju vlastnú pražiareň s útulnou kaviarničkou.
Nakoľko rozpočet bol obmedzený, okrem inštalačných prác – vody, plynu a elektriny sme si museli vystačiť sami. Verte, neverte – každý deň bol jedno veľké dobrodružstvo.
Malý domček vedľa hlavnej cesty..NA PRENAJOM..! Pred niekoľkými rokmi tam boli potraviny, potom dedinská krčma… Tu? Moja pražiareň? Nie, nie, alebo…? Mami? Ocino? Poďme sa nato pozrieť spolu. Zasadla rodinná rada a bolo rozhodnuté! Berieme to!!!
Priestor pekný, veľkorysý. Pražiareň, sklady, toalety… ,… ale čo s toľkým priestorom? Kaviareň ?? – YES!!! – či???
A ani neviem ako, už sa búra, seká… za pár dní tu neostal kameň na kameni:( Preboha!! POMÓÓÓC , čo s tým teraz, každým dňom to vyzerá horšie a horšie….:(
Majiteľ nám nechal k dispozícií stoličky… kvalitné, ohýbané drevo, no nič, ide sa renovovať.
Ocino vyrába stoly z masívneho dubu, barový pult, regále z dreva – na prezentáciu našej kávičky…
Podnosy – chceme byť originálni:)
Mamina s priateľkou Katkou reštaurujú dvere, vyrábajú obklad, z dreva od suseda:) Musím podotknúť, že to všetko za pomoci analgetík na presilenú ruku. Ale výsledok ich hreje pri srdci:):)
Obklad z dosiek, morenie, nátery, brúsenie, kartáčovanie…
Šikovná kamarátka Táňa maľuje obrazy z kávových plantáži. Podobnosť so šálkami čisto náhodná:)
Popri tom nezabúdame ani na tvorbu novej marketingovej komunikácie. Logo, vizitky, nové obaly na kávu…to, prečo toto všetko robíme.
Bolo to ťažké, náročné, často výsledok v nedohľadne… Ale nakoniec som rád, veľmi šťastný, že Vám spoločne môžme predstaviť priestory, kde Vás všetkých radi uvítame:)
Nedá mi nakoniec poďakovať celej mojej rodine za podporu, ocinovi za šikovné ruky, mamine za to, že do toho ide so mnou, Miškovi / moj malý bráško/ za skvelé nápady, babine, že sa o nás obetavo stará a v neposlednom rade mojej Katke, ktorá vo všetkom stojí pri mne:)