Od malička som túžila navštíviť africky kontinent, nespájala som si to s ničím konkrétnym , jednoducho všetko, čo sa týkalo Afriky ma fascinovalo... dokumentárne filmy o pôvodných kmeňoch, knihy , safari parky ale najviac sa ma dotýkala chudoba, ktorá je s Africkým kontinentom tak spojená. Čítala som veľa článkov o humanitárnych pracovníkoch, lekároch , misionároch a obdivovala ich odvahu.

A ten čas prišiel a spolu s manželom sme sa rozhodli vycestovať . Rozhodli sme sa cestovnú kanceláriu Baloo a ako sa neskôr ukázalo, bolo to veľmi dobré rozhodnutie . Zolo, majiteľ cestovky nám ponúkol všetko, čo pred cestou sľúbil a ešte oveľa viac...

 Navštívili sme tri krajiny - Rwandu, Ugandu a Burundi. Každá z nich bola niečím fascinujúca, krajiny obrovských kontrastov, nádherná príroda, krásni ľudia... ale aj ťažká minulosť, etnické problémy a chudoba...

Toto všetko je Afrika, kde čas ide pomaly... Možno preto, aby sme ju dokázali vnímať. 

RWANDA

Rwanda je krajinou s veľmi smutnou minulosťou, poznačená najväčšou genocídou z roku 1994. Nachádzame sa v krajine, kde takmer pred 30 rokmi nastalo vyvražďovanie medzi dvomi kmeňmi Tutsi a Hutu, ktorého výsledkom bolo takmer milión obetí za tri mesiace. 

V súčasnosti sme v krajine, kde na každom kroku vidíte nádej. Ľudia sa zmierili a žijú naďalej spoločne v jednej krajine a ako sami hovoria:  „Nie som Tutsi ani Hutu, som Rwanďan.“

Sú príkladom odpustenia a napredovania. Krajina je veľmi čistá, príroda prekrásna, ľudia sú veľmi milí, všade je však veľa policajtov a vojakov so samopalmi, ktorí sa starajú o poriadok a kľud v krajine. Vedeli ste, že Rwanda je jednou z iba troch krajín na svete so ženskou väčšinou v národnom parlamente?

UGANDA

Ugandu sme navštívili ako ďalšiu krajinu východnej Afriky. 

Počas dvoch  dní sme stopovali vysokohorské gorily, navštívili sme pôvodných obyvateľov, pygmejov, ale aj  rodinnú kávovú farmu 🙂

Medzi najobľúbenejšie kávy vždy patrili tie z Afriky. Ich nezameniteľný charakter, čistota chuti a vôňa čerstvých citrusov.

Kávová farma Kisoro je umiestnená vo vysokej nadmorskej výške takmer 3000 m. n. m

Jej majiteľ Peter Helera  ju založil v roku 1996. Kávovníky pestujú vo vulkanickej pôde, ktorá je veľmi bohatá na živiny a minerály. Tak isto majú presné pravidlá ako kávovníky pestovať. Sadenice, ktoré si dopestujú vysádzajú do kopcov, každých 15 metrov je plantáž zatienená banánovníkmi a každých 30 metrov je zasadení avokádovník, čo je vysoký strom, ktorý tieni kávovníky, a tým vedia dosiahnuť ideálne podmienky na pestovanie kávy a majú výnosy aj z banánov a avokáda. Toto ma fakt veľmi prekvapilo ako dbajú na to, aby dosiahli trvalú udržateľnosť, ako im záleží na prírode, v ktorej sami žijú. Mám pocit, že tu príroda dostáva, čo si zaslúži. Vo veľa veciach nám môžu byť príkladom. 

Starajú sa o svoju farmu, kde vyprodukujú cca 800 kg zeleného zrna za rok. Takýchto malých fariem je tu veľa. Zber bude v mesiacoch december až január, zrelé čerešne zbierajú samozrejme ručne, postupne ako dozrievajú. Následne ich spracúvajú mokrou metódou - premývaním zŕn vo vodných mlynoch a sušia na afrických posteliach. 

Toto je proces pestovania a spracovania kávy. Je to dlhá cesta a tu som si uvedomila viac ako inokedy, aká to je vzácnosť a či si to my na Slovensku alebo kdekoľvek inde vo svete vieme uvedomiť, keď si vychutnávame kávu z Afriky. 

Bol to pre nás veľký zážitok a to nielen ohľadom kávy, ale najviac si vážim, že som sa mohla stretnúť s ľuďmi, ktorí tomu zasvätili svoj život a my si vďaka ním môžeme vychutnávať fantastickú kávu😊

BURUNDI

.... posledná zástavka v našom tripe.

Burundi je označovaná za jednu z najchudobnejších krajín sveta.  V podvečer sme prišli do Bujumbury - najväčšieho mesta tejto krajiny .  Žiadne pravidlá, jazda na červenú, preplnené cesty a neustále trúbenie klaksónov.

Všade veľa , veľa ľudí, napodiv nikto nervózny, v tom chaose akoby všetko fungovalo.  Ľudia v hoteli nás vítajú a o všetko je postarané. Na druhý deň  ráno sa zastavujeme na kávu v CAFE Gourmand. Nemôžem uveriť vlastným očiam... výborná káva, croissanty , čerstvo upečené bagety...  Dovoliť si to tu však môže málokto. 

Posúvame sa ďalej na vidiek ,smer Rutovu vzdialenej cca 80km. cesta je nekonečná... ideme už takmer 3 hodiny. Nedá sa vypovedať po akých cestách, to by ste museli zažiť 🙂

Konečne prichádzame do základnej školy v dedinke Ruhando,  kde nám sprievodca Tharcisse rozpráva  o živote miestnych, ich zvyklostiach, podmienkach....

Tharcisse pochádza z tejto dediny, veľmi dobre to tu pozná, momentálne však žije v Bujumbure so svojou manželkou a dvomi deťmi. Vyštudoval psychológiu a momentálne pomáha spravovať sirotinec Condi, kde sa už o chvíľu presunieme . Deťom rozdávame šatstvo a školské potreby, vzniká panika, nikto nechce zostať naprázdno. Zrazu Tharcisse zavelil. že musíme odísť , pretože vznikal stále väčší chaos a nemuselo by dobre dopadnúť.... Nechali sme im tam veci a domáci dospelí sa o to neskôr postarajú, teda aspoň dúfam....:)

Sirotinec Condi založil v roku 2009 profesor Krčméry ako  jeden z mnoho projektov v Afrike. Zolo pracoval v Burundi ako koordinátor slovenských projektov spolu s manželkou - lekárkou. V Burundi prežili takmer 7 rokov, aj pre to sa môžeme dostať až sem a spoznať skutočnú Afriku.

V sirotinci žije momentálne 17 detí , ktoré sa stali úplnými sirotami. Po smrti profesora Krčméryho sa cestovka Baloo rozhodla sirotinec ďalej podporovať. Spoločne sme sa rozhodli pre nákup nových matracov pre deti, to zabezpečí však až Tharcisse . Nakúpi ich na miestnych trhoch  po našom odchode:)

V Ruhando sme mali možnosť ešte navštíviť aj miestnu rodinu - pani Terezu a jej 9 detí. prijali nás veľmi pekne a ponúkli nás aj tradičným banánovým pivom 🙂

Cestou späť sa zastavujeme pri pramení Nílu, nádherných vodopádoch Karerra a v hlavnom meste si dáme rýchlo obed a vraciame sa spať do Bujumbury. Potrebujeme natankovať, avšak v celom meste nie je benzín.... Chodíme od jednej pumpy k druhej, až nakoniec nám jeden miestny poradí, kde by ešte benzín mohol byť.... Veci, ktorými sa u nás už dávno nezaoberáme... pokrývanie základných ľudských potrieb, obavy, či budem mať zajtra stravu, čo budem robiť...

Posledný deň sme ešte navštívili ešte miestnu pražiareň v Bujunbure a odcházame na letisko .

Myslela som , že prídem do Afriky, vezmem plný kufor vecí a možno nejakým málom  im niečo odovzdám. Čo sa však stalo je to, že títo ľudia mi odovzdali oveľa , oveľa viac. Napriek veľmi ťažkej situácii majú na tvári úsmev, pomáhajú si a sú veľmi, veľmi láskaví:) 

PS: INCUPLE sa rozhodlo spolu s cestovnou kanceláriou Baloo dlhodobo podporovať sirotinec v Condi.

Chceme dať šancu  týmto deťom , ktoré tu žijú, podporovať ich, aby sa vzdelávali... posunuli sa ďalej...

V januári sa do Burundi opäť na mesiac vrátim  a budem sa snažiť odovzdať im , čo najviac.

Pokiaľ Vás táto myšlienka oslovila, budeme radi za akúkoľvek pomoc, deti potrebujú hlavne oblečenie, školské potreby ale hlavne nádej, že môžu žiť lepší život. Za každé  jedno euro budeme nesmierne vďační, sledujte naše sociálne siete a postupne sa dozviete viac😊

Prispieť môžete kúpou produktu Help - Káva, ktorá pomáha. Balíček kávy z našej pražiarne s výberovou kávou, z ktorej plná suma ide na podporu sirotinca v Condi.